Už po štvrtýkrát som sa zúčastnila kurzu patchworku. Tento rok sa konal na Štedroníne, trval týždeň a vycestovala som do zahraničia s mojou mladšou dcérou. Kurzy organizuje Radka Sedláčková a môžem zodpovedne vyhlásiť, že je suprácka lektorka. Viď Radkinu stránku: http://fotogalerie.sedlackovaradka.cz/ Ja som sa dostala k týmto kurzom ako slepé kura k zrnu, náhodnou poznámkou kamarátky z cechu. Začala som listovať na internete a náhodou sa pred štyrmi rokmi na mňa usmievalo jedno jediné posledné miesto – vtedy ešte na Monínci. Pošili sme všeličo, dokonca sme batikovali a šili sukne. V roku 2012 som pokračovala znovu na Monínec, s rovnakou partiou dievčat, ale zároveň sa k nám pridali ďalšie – nové  „zapálené“ za rovnakú vec. Samozrejme sme si zase užili rôznych noviniek, nových techník šitia a tiež vychádzky do okolia. Nie veľmi ďaleko, lebo ako by sme ináč stihli všetko podošívať, keby sme sa túlali po výletoch? Zabudla som spomenúť, že sme aj cvičili, aby nám netrpela chrbtica a mali manikúru, aby sme si pri šití mali čo zničiť. Minulý rok sme sa presťahovali na Štedronín, kde začíname zapúšťať korene.  Musím vyhlásiť, že dievčatám z Čiech „závidím“ tú krátku cestu, pretože kurzy organizuje Radka často, o čo je fanatička ako ja ukrátená, nakoľko okrem bolesti zadnej časti tela zo sedenia pri stroji sa mi pridáva každoročne aj bolesť od sedenia v aute z dlhokánskej cesty. Keby to nebolo tak ďaleko. Na Štedroníne je krásne, boli sme na celodennom výlete, navštívili sme Zvíkov, Orlík, niektoré sa zviezli loďou a v pivovarskej reštaurácii sme si dali neskorý obed. Potom sme šili do jednej v noci. Samozrejme každý deň, veď domov nemôžeme pricestovať s nedokončenými prácami. Radka nás učila šiť aj zipsové taštičky, je to úžasné, čo sa dá vymyslieť z nekonečného zipsu, tašky, kozmetické tačtičky, peračníky.  Na konci každého kurzu si zorganizujeme výstavu a fotenie prác a pritom si poplačeme, ako sa na baby patrí. Na druhý deň totiž nastáva balenie, lúčenie a odchody domov ako z tábora. Tento rok nám na Štedroníne počasie celkom neprialo, ale nám to nevadilo. Šili sme ako o dušu. Hlavne moja Majka, tá bola nadšená a veľa sa naučila. To ale vlastne my všetky. Tohoročný výlet bol v Milevsku, kde sme s nadšením navštívili obchod s látkami, tu sme sa riadne vybúrili. Chudinka predavačka, ktovie, či nemala svalovku. Niektoré sme chodili ráno behávať, veď čo nespravím pre svoje zdravie.      A veľmi chutne tam varia, tety kuchárky sú veľmi šikovné, sama domáca strava, hlavne že som chvíľu nemusela variť ja. Pri práci sme popreberali všetky možné témy, zaspievali sme si české a slovenské hity, mali sme grilovačku a hlavne sme sa do sýtosti nasmiali. Takže dovolenka ako vyšitá. Tešíme sa s Majkou na ďalší ročník Štedronínskeho patchworkového kurzu.